pondelok 1. marca 2010

Bakalárka: Zhrnutie predchádzajúceho deja

Uf, keď tak pozerám na dátum posledného (a prvého) príspevku na blogu, už je najvyšší čas napísať zhrnutie toho čo mám doteraz spravené. Ako by povedal môj bývalý florbalový tréner, už včera bolo neskoro, nuž k veci.
Ako už názov témy napovedá, mojou prácou je spraviť prehľad metód na rýchle generovanie zemského povrchu. Požiadavky na takéto algoritmy sú tieto:
  • rýchlosť - mali by byť použiteľné v real-time aplikácii, napr. hre, leteckom simulátore, aplikácii kt. potrebuje krajinu do pozadia, no bolo by zbytočné ju modelovať ručne
  • kontrola výsledku - užívateľ by mal mať pokiaľ možno intuitívny mechanizmus na kontrolovanie výsledku, no mal by byť odbremenený od úpravy zbytočných detailov
  • vizuálna podobnosť reálnemu terénu - nie je nutné poznať fyzikálny proces akým terén vznikol, stačí pokiaľ sa podobá skutočnému terénu
Nemám ešte celkom domyslené kritériá akými budem hodnotiť úspešnosť metód. Uvažovala som zatiaľ nad tým, že určím či je metóda invariantná voči posunu, otočeniu, prípadne porovnám profily terénu z rôznych smerov. Do úvahy pripadá aj spočítanie počtu povodí na teréne. Ďalšou možnosťou ako overiť vierohodnosť terénu je porovnať ho modelom reálnej krajiny, preto mojou najbližšou prácou bude načítavanie SRTM dát z GeoTiff súboru. SRTM (Shuttle Radar Topographic Mission) je názov misie amerického raketoplánu Endeavour z februára roku 2000, kedy raketoplán počas svojho obehu zmeral výškové mapy celej zemegule. NASA sprístupnila časť s týchto dát pre verejnosť, v súčasnosti sa nejaké dajú stiahnuť zo stránky organizácie CGIAR http://srtm.csi.cgiar.org/SELECTION/inputCoord.asp

Algoritmy a metódy, ktoré som si doteraz nazháňala, som si rozdelila do troch skupín:
  • Procedurálne modelovanie : metódy založené na opakovaní a úprave nejakých náhodných operácií; na fraktáloch, šumových funkciách (napr. Diamond-square algoritmus, Perlinov šum...)
  • Image-based modelovanie: metódy postavené na rozšírení užívateľom dodanej vzorky želaného terénu, sem by sa dali zaradiť aj metódy textúrnej syntézy; napr. práca vedcov z Georgia Tech
  • Fyzikálne simulácie: zjednodušené modely fyzikálnych procesov ktoré vytvárajú krajinu (vrásnenie, erózia); napr. práca Bedřicha Beneša
Bližšie o konkrétnych technikách napíšem inokedy v samostatných príspevkoch.

Medzičasom som absolvovala dve prezentácie na Bakalárskom seminári, pre záujemcov ponúkam na stiahnutie:
- Druhá prezentácia (8.4.2010)

pozn. prvú prezentáciu doplním keď sa dostanem na svoj počítač

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára